Každodenné situácie

1. Spánok a regenerácia

Nie je to prázdny čas - sú to aktívne procesy. V prípade hypersenzitívneho psa je každá fáza pokoja, či ide o spánok, driemanie alebo len tichý oddych s otvorenými očami - kritickým momentom regenerácie. 

Nejde o to, aby bolo v domácnosti absolútne ticho. Ide o tom, aby sa do tejto fázy nezasahovalo:

• pes nemá byť oslovovaný

• nemá byť budený

• nemá sa vťahovať do aktivity len preto, že "je čas" alebo "by už mal".

Ak pes zaspal o 20:00 hod., nie je vhodné ho budiť len preto, že "chodíme o ôsmej von". Takéto prebudenie môže prerušiť proces regenerácie, ktorá môže byť kľúčová pre zotavenie. Regenerácia nie je pasívna - je to aktívny biologický proces. Ak ju narušíme, môže spôsobiť oneskorený kolaps, relaps cez kožu alebo psychickú dekompenzáciu.

Príklad: Čiko spal pod frekvenciou. Vyrušil ho náhly zvuk človeka a TV. Stiahol sa chrbtom ku dverám do chodby - tam, kde má kontrolu nad zvukmi. Zreguloval sa. Ak by prišlo ďalšie vyrušenie, došlo by k prerušeniu bezpečia a rozkolísaniu.

2. Nezhoda medzi ľuďmi

Pes nevníma len slová, ale napätie. Pes napätie vníma často skôr ako si to uvedomia samotní ľudia. V domácnosti s dvoma ľuďmi môže dôjsť k nezhode v manažmente: jeden chce psa obliecť, druhý ho chce "nechať tak".  Pes sa dostáva medzi dve vôle - a nerozumie, čo sa od neho chce. To môže spustiť úzkosť alebo kompenzačné správanie (olizovanie, trasenie, búšenie srdca, odmietnutie, škrabanie sa).

Príklad: Jeden človek chce ísť venčiť, druhý robí hluk. Pes stojí v strede, čaká. A čaká.  Potom si ľahne, zdanlivo oddychuje, ale v skutočnosti je zablokovaný. Pri ďalšom impulze (kroky, výkrik, dotyk) sa môže prepadnúť do kolapsového stavu. 

3. Vonkajší rušivý podnet vs. stabilita vo vnútri

Deti za dverami, sused, ďalší pes. Ak je vnútorný systém stabilný, pes to zvládne. Ale ak je doma napätie alebo práve zaspával, môže ten istý podnet vyvolať silnú stresovú reakciu. 

Príklad: V jeden deň, keď ide okolo pes a Čiko ani nereaguje. O týždeň ten istý pes spustí Čikovo kompenzačné správanie, olizovanie labky. Rozdiel? Prvý deň bola domácnosť v pokoji. Druhý deň prebehla hádka.

4. Hygiena a nevyhnutná starostlivosť

Nie všetko, čo je potrebné je v danom momente znesiteľné. U citlivého psa je každý dotyk vnímaný inak. Niekedy prináša úľavu, inokedy je neznesiteľný. Nejde len o kúpanie, čistenie uší, strihanie pazúrov - jedná sa o celkový prístup, či konáme so správnym načasovaním a zreteľom na jeho stav alebo podľa nášho plánu. 

"Na Čikovi viem, kedy mu starostlivosť robí dobre a kedy je toho už veľa. Ak aj musí nastať akákoľvek manipulácia, snažím sa ju zaradiť tam, kde má telo rezervu. "

Dotyk nie je neutrálna veličina. Nesie v sebe informáciu. Nevhodný dotyk - aj v dobrom úmysle môže spustiť kolaps. Napríklad hladkanie spiaceho psa, ktorý sa práve nachádza v hlbokej fáze regenerácie, môže byť pre hypersenzitívne telo šokom. Rovnako platí, že nútená manipulácia sa počas bolestivého obdobia zapisuje ako trauma.

Hypersenzitivita sa netýka len psa. Týka sa celého systému, v ktorom pes žije. Čím citlivejší pes, tým dôležitejšie je, ako spolu komunikujú ľudia okolo neho. Bez pokoja a vyrovnanej energie v prostredí, kde pes žije aj najlepší plán môže stroskotať  -  a pes "zlyhá" iba preto, že nebol vypočutý jeho tichý hlas. 

5. Kŕmenie a stravovanie

Citlivý pes nežerie podľa tabuliek. Niektoré dni zje raz, inokedy trikrát. Niekedy z misky, inokedy z ruky. Niekedy vôbec - nie preto, že by bol panovačný. Ale preto, že telo rieši iné priority, spotrebúva energiu na iný proces. Hypersenzitivita mení rozvrh tráviacej energie. Kŕmenie musí rešpektovať signály psa, nie predstavy o správnosti. 

Príklad: Čiko napríklad žerie:

• keď má kapacitu - nie je je presný čas

• viac v dňoch zápalov - menej, keď sa čistí

• z misky, z ruky, z podlahy - forma nie je podstatná, len bezpečie

Pokus o "vychovávanie" pri jedení môže spustiť stres alebo zablokovanie. Hypersenzitívny pes nie je prieberčivý, je inštinktívne selektívny.

Pitný režim nie je oddelený od stravy. Čiko prestal piť z misky v období, keď ešte nebolo zrejmé, že prechádza neurovegetatívnymi kolapsami. Dnes viem, že nejde o rozmar ani pohodlnosť . Historicky má zápis bolesti spojený s podávaním látok cez striekačku. Preto mu vodu nepodávam násilne ani samostatne. Každú kvapku prijíma vo forme vlhkej stravy - prevarená filtrovaná voda je vždy súčasťou jedla. Od 03/2025 takto prirodzene dopĺňa tekutiny bez stresu, podľa vlastného tempa a to úplne stačí.

6. Dotyk, hladkanie, fyzická blízkosť

Nie každý dotyk je úľavou. A nie každý kontakt je vítaný. Ľudia si často myslia, že pes miluje hladkanie, no u hypersenzitívneho psa to tak nefunguje. Každý dotyk, aj dobre mienený, je vstupom do systému. A keď je telo preťažené, môže to byť posledný podnet, ktorý spustí  kolaps, tras alebo olizovanie labiek. 

• Niektoré psy tolerujú dotyk iba od jednej osoby. 

• Niektoré potrebujú dotyk iniciovať sami, nie byť pasívnym objektom. 

• Niektoré v stave bolesti odmietajú jemné pohladenie. A je to v poriadku, rešpektujme to.

7. Odchod a príchod člena domácnosti

Hypersenzitívny pes vníma intenzívnejšie prípravu na odchod (obliekanie, zatváranie tašky, zmena tempa v domácnosti). Reaguje aj na výmenu energie po návrate (hlas, tempo, pachy zvonku). Ak nie je tento proces vedome ošetrený, môže spustiť olizovanie, tras, skrývanie sa alebo naopak hyperkontakt - extrémna excitácia bez schopnosti ukľudniť sa. Všetko je u takých zvierat omnoho intenzívnejšie ako u bežného psa. 

Príklad: Pes spozornie ešte pred tým, než človek reálne odíde. Reaguje na pohyby, ktoré s odchodom súvisia. Ak sa človek vráti rozrušený alebo rozptýlený, pes často nevyhľadáva kontakt, ale stiahne sa a potrebuje čas na "naladenie sa". "Ja to volám, extrémne silné radary".

8. Vôňa, pachy a čistenie priestoru

Vôňe čistiacich prostriedkov, práškov, vône z varenia, či parfémov môžu byť pre hypersenzitívneho psa preťažujúce podnety. Nie je to rozmaznanosť, ide o precitlivenosť nervového systému (často kombinovaná s preťažením pečene alebo kože). 

Príklad: Po umytí podlahy dezinfekciou sa pes presunul do inej izby a odmietal sa tam vrátiť niekoľko hodín. Po vyvetraní sa pomaly adaptoval späť.

9. Zmena pracovného rytmu a zmena prostredia

Hypersenzitívny pes často žije v rytme domácnosti. Ak cez víkend dôjde k narušeniu obvyklého rána (neskoršie vstávanie, iný režim, viac ľudí v priestore), pes môže reagovať nepokojom alebo sa stiahnuť.

Po neurovegetatívnych kolapsoch pes nereaguje na vonkajšie prostredie rovnako ako pred tým, každý závan vetra, zmena tlaku vzduchu, blížiaci sa dážď môže spôsobovať bolestivé stavy - prirovnala by som ich ku ťažkej migréne. Ak pes odmieta byť vyvedený, rešpektujme to. Niekedy stačí iba otvoriť okno, aj to je v poriadku. 

Adaptačný proces na vonkajšie prostredie po kolapsoch sa nedá urýchliť. Menej je vždy viac. V tejto oblasti treba postupovať maximálne ústretovo voči zvieraťu. 

Príklad: Počas víkendu bol doma aj druhý člen domácnosti, Čiko nereagoval na pozvanie do kuchyne ako inokedy - ostal v pelechu a čakal na "normálny režim". 

10. Nočný režim 

Pes si volí, kde spí. Miesto sa mu neprideľuje. Vetranie býva mierne, nie prievanové. Hypersenzitívny pes nemá rád narušenie spánku, ak to sám nevyžadujú kvôli potrebe. V noci počas čistenia organizmu môže telo psa zapáchať viac ako cez deň (cesnak, hnis, stará krv). Netreba sa toho báť, ak pes nie je nepokojný. Organizmus pracuje hlavne v noci.

Príklad - osobná skúsenosť : Odkedy Čika považujem za hypersenzitívneho, jeho nočné návyky sa zmenili. Organizácia noci je prispôsobená jemu. V najhoršom období som pri ňom spávala na zemi, takmer v každej miestnosti vrátane chodby. Postupom času viem rozlíšiť ako mu v noci je, či noc bude pokojná alebo nie. Potrebu na venčenie v noci rešpektujem v akejkoľvek chvíli. V čase naberania opakovaného sebavedomia preferoval venčenie na tichej ulici okolo 3:00 - 4:00hod ráno. Vždy som mu vyšla v ústrety".