Hypersenzitivita
Čo hypersenzitivita JE?
Je to neurologická realita. Hypersenzitivita nie je dojem, ale konkrétny stav centrálneho a periférneho nervového systému, ktorý má znížený prah tolerancie na podnety. Reaguje rýchlejšie, intenzívnejšie a často inak, než sme zvyknutí.
Je to citlivosť, ktorá je logická vo svojom prejave. To, čo sa na prvý pohľad javí ako nelogická reakcia (napr. trasenie pri dotyku), je vo svojom kontexte mimoriadne konzistentné. Hypersenzitívne zviera má "vnútorný radar", ktorý zachytáva aj slabé podnety – jeho reakcia má svoj zmysel.
Je to stav, ktorý sa prehlbuje pri preťažení. Ak hypersenzitívny organizmus dlhodobo čelí tlaku (napr. liečby, prostredia, sociálnych očakávaní), jeho hypersenzitivita sa nezmierňuje – práve naopak, eskaluje. Potrebuje priestor, nie tlak.
Je to výzva na jemnosť, nie na prísnosť. Hypersenzitivita nie je slabosť – je to pozvanie zjemniť prístup, hľadať iné riešenia, pracovať s rešpektom k individuálnym hraniciam.
Je to predispozícia, nie porucha. Hypersenzitívne psy (alebo deti, dospelí) nemajú poruchu správania. Majú iba inú výbavu – zmyslovú, nervovú, niekedy až senzitívnu na hranici medzi telom a prostredím. Tajomstvo často leží v ich limbickom systéme - v mieste, kde sa prelína pamäť a reakcia na ohrozenie. Nepotrebujú nápravu, potrebujú porozumenie.
Patrím medzi nich aj ja - ako majiteľka hypersenzitívneho psa Čika. Práve preto mu rozumiem.
Čo hypersenzitivita NIE JE?
Nie je to výchovný problém. Hypersenzitívne správanie sa často zamieňa s neposlušnosťou alebo ignorovaním povelov. V skutočnosti ide o neurologický filter, ktorý je preťažený – zvieratá (alebo deti) v tomto stave nedokážu reagovať "správne", pretože ich nervový systém je zahltený. Nepomáha trest, ale pochopenie.
Nie je to rozmaznanosť. Ak pes vyžaduje jemné zaobchádzanie alebo odmieta niektoré formy kontaktu, neznamená to, že bol "zhýčkaný". Hypersenzitivita je reálny fyziologický a neuro - imunitný stav, nie výsledok nadmerného komfortu.
Nie je to manipulácia zo strany zvieraťa. Zvieratá nemajú vedomú stratégiu "hrať sa na citlivých". Ich reakcie sú autentické a často veľmi konzistentné. Ak sa vyhýbajú dotyku, zmene prostredia, zvuku alebo jedlu, je to ich spôsob, ako si chránia vnútornú rovnováhu.
Nie je to deficit výcviku. Hypersenzitívne zviera môže byť zároveň dobre vycvičené – ale jeho schopnosť "fungovať" závisí od stability vnútorného systému. Nie je to o disciplíne, ale o nervovej kapacite a bezpečí.
Čo hypersenzitívny pes potrebuje?
- Tichý rytmus
- Teplotný komfort
- Predvídateľné prostredie
- Dotyk iba od osoby, ktorej dôveruje
- Manažment - nie "výchovu alebo výcvik"
- Ochranu pred nesprávnou terapiou
- Čas na zotavenie
Hypersenzitívny pes versus hypersenzitívne dieťa
- Poruchy senzorického spracovania
- Potreba rutiny, predvídateľnosti procesov
- Pomalšie tempo
- Výnimočný vnútorný svet
- Nezvládajú zvýšený tlak
- Schopnosť nadzmyslového vnímania
- Potreba sprevádzať, nie opraviť
Aké sú hypersenzitívne prejavy u Čika?
- Dotyková reakcia, samoregulácia
- Zmyslové preťaženie
- Imunitná explózia
- Neviditeľné varovania pred kolapsom
- Potreba istoty
- Zmeny správania po preťažení
- Selektovanie kontaktu ľudí a zvierat
- Tolerancia preťaženia z lojality
Pokračovanie: Hypersenzitivita - citlivý pes v každodennom živote - reálne situácie, v ktorých hypersenzitivita rozhoduje o pohode alebo kolapse.
Tieto potreby a prejavy sa nemusia prejaviť nahlas. U hypersenzitívnych psov platí: čím tichšie je ich správanie, tým väčšia môže byť ich vnútorná záťaž.
Čo znamená hypersenzitivita?
Hypersenzitivita nie je nová "nálepka" modernej doby. Niektoré zvieratá iba samotné bytie bolí a nedajú to najavo. Vnímajú súvislosti, ktoré iní ani nezachytia. U psa si to často všimnete až po kolapse alebo extrémnej reakcii, no skryté signály sú prítomné dávno pred tým.
Čiko nevrčí, nekričí, neprotestuje, ale kolabuje. Aj preto to bolo dlho neviditeľné, čo všetko sa v ňom deje.
Hypersenzitívne zvieratá sú vždy iné. Bývajú nad vecou, vnímajú súvislosti, ktoré iní ani nezachytia. U psa si to človek často všimne až po kolapse alebo extrémnej reakcii, no skryté signály sú prítomné dávno predtým.
Zmeny správanie po preťažení sú varovný systém. Hypersenzitívny jedinec môže reagovať náhle, od napätia až po útek, agresiu, útlm alebo tras. Nie sú to poruchy. Je to preťažený nervový systém, ktorý volá o pomoc.
Správanie sa môže maskovať za normálne. Hypersenzitívne sa často prispôsobí svetu, ktorý jej nerozumie. Pes alebo dieťa, dospelý - začne kopírovať štandardy - no za poslušnosťou sa môže skrývať obrovská záťaž, útlak, či neschopnosť povedať nie. Zvonku pôsobí v pohode, no vo vnútri sa rozpadá.
Rigidné predstavy ľudí spôsobujú hypersenzitívnym bytostiam najväčšiu bolesť. Spoločnosť má potrebu zjednodušovať. Ak pes nefunguje podľa noriem, je považovaný za problémového. No normy nie sú vždy zdravé. Citlivosť nie je chyba, je to iný jazyk a väčšina ľudí sa ho nechce učiť.
Rady typu "veď len opláchnite" môžu byť smrteľné. Hypersenzitívny pes nie je "citlivý" - je rizikový. Čo by inému psovi nespôsobilo ani zdvihnutie obočia, u neho môže vyvolať zápal, kolaps alebo neurovegetatívny otras.
Neznalosť nie je výhovorka.
Hypersenzitívne správanie nie je vždy výbušné. Neprichádza s krikom, nepýta si pozornosť nahlas. ´Preto si ho často tí okolo nevšimnú, čakajú prejavy, ktoré nikdy neprídu.
Namiesto toho telo "vypúšťa".
Potichu.
Kožou, očami, trávením, drobnými zmenami správania.
Zrazu pes nejde von, hľadá tmavý roh, prestane jesť alebo sa mu roztrhne koža. A práve vtedy sa často stáva chyba. Nie preto, že by ľudia nechceli pomôcť - ale preto, že nerozumejú inému jazyku hypersenzitivity.
Môj pes neprotestoval. Nevrčal, nezutekal. Kolaboval. Dával signály, ale neviditeľné pre tých, čo čakajú jasné výstrahy.
Hypersenzitivita nie je slabosť, je to iný druh výbavy. Títo psi, deti, dospelí, často všetko vnímajú skôr, hlbšie a dlhšie ich to vo vnútri bolí. A práve preto si zaslúžia iný druh starostlivosti. Nie viac liekov, ale porozumenia. Hypersenzitívny pes nepotrebuje výchovu ani výcvik v tradičnom zmysle. Potrebuje bezpečie, dôveru a jemné vedenie - nie formovanie do predstáv človeka.
Výchova = často založená na očakávaniach, korekcii, odmeňovaní a trestaní
Výcvik = orientovaný na výkon, opakovanie a zovšeobecňovanie reakcií
Pre hypersenzitívneho psa sú tieto prístupy často neúnosné - vedú k zablokovaniu, niekedy až ku kolapsu alebo regresii správania. Čiko sa neučil poslušnosti, Čiko sa učil dôverovať. Pre hypersenzitívneho psa nie je výcvik cestou. Nie je to pes, ktorý sa má naučiť poslúchať, ale človek, ktorý sa má naučiť rozumieť. Potrebuje bezpečný priestor, čas a stabilitu. Nie tlak, nie korekciu, nie výkon. Hypersenzitívny pes nepotrebuje cítiť, že zvládne príkaz. Potrebuje cítiť, že je prijatý aj bez neho.
Ak nevieš ako na to - pokoj, nie si sám(a). Pokračuj na stránku Citlivý pes v každodennom živote, kde nájdeš praktické príklady a podmienky, ktoré mu pomáhajú (a ktoré ho ničia).