Prečo slovo „poslušnosť“ nestačí?

Úvod

V tradičnom ponímaní výcviku psov sa často hovorí o "poslušnosti".

Pes má splniť povel rýchlo a presne – a majiteľ hodnotí, či bol "poslušný".

Lenže reálny život so psom nie je len o plnení povelov.

Je o komunikácii, vzájomnej dôvere a schopnosti prispôsobiť sa situácii.

Čo znamená poslušnosť

Poslušnosť je vykonanie povelu zo strany psa.

Je merateľná – "sadni", "ľahni", "ku mne" – a dá sa hodnotiť ako správne alebo nesprávne.

Problém je, že samotná poslušnosť nezohľadňuje emócie, zdravie, kontext ani motiváciu psa.

Prečo nestačí

• Nereflektuje pohodu psa – pes môže povel splniť zo strachu, bolesti alebo frustrácie.

• Ignoruje signály nepohody – slepé trvanie na poveloch môže zhoršiť situáciu.

• Nepodporuje samostatné myslenie – pes sa učí len reagovať, nie rozhodovať.

• Môže narušiť dôveru – ak sa povel vyžaduje v situácii, kedy pes potrebuje priestor alebo úľavu.

Alternatíva: spolupráca

Spolupráca znamená, že pes rozumie situácii, vie, čo sa od neho očakáva, a má možnosť aktívne sa zapojiť.

Je to dvojsmerná komunikácia: človek rešpektuje signály psa a pes rešpektuje človeka.

Príklad:

Čiko počas rehabilitácie odmietol povel "sadni". Majiteľka nezatlačila – nechala ho stáť, lebo v tej chvíli to bolo pre neho fyzicky pohodlnejšie. Výsledkom bolo, že sa Čiko uvoľnil a pokračoval v spolupráci.

Výhody prístupu "spolupráca namiesto slepej poslušnosti"

• Lepšie zvládanie stresových situácií.

• Posilnenie dôvery.

• Väčšia ochota psa spolupracovať dlhodobo.

• Rozvoj samostatného myslenia a adaptácie.

Záver

Poslušnosť má svoje miesto – najmä v otázkach bezpečnosti.

Ale sama osebe nestačí.

Ak chceme so psom zdravý, stabilný a dôverný vzťah, musíme vnímať aj jeho potreby, emócie a signály.

Len tak sa z poslušnosti stane skutočná spolupráca.