Liečba po liečbe


Keď sme skončili s oficiálnou "liečbou", začali sme liečiť naozaj. Nie podľa protokolov, ale podľa Čika. Nie na papieri, ale v realite. To, čo nasledovalo po poslednom recepte, nebolo vzdanie sa – bol to nový začiatok. Bez tlaku, bez predpisov, bez očakávaní. Len my, pes a schopnosť počúvať.


Iná možnosť ani nebola.


Odmietla som žiť pod tlakom cien, poistných plnení a obáv z ďalšej faktúry a opakovaného zhoršenia stavu. V dňoch po neurovegetatívnom kolapse v máji 2025 mi došlo, že sa niečo musí zmeniť. A zmenilo sa.


Táto kapitola patrí všetkým, ktorí sa rozhodli veriť vlastnej intuícii viac než systému.


Poznatky budeme dopĺňať organicky – podľa toho, čo sa ukáže ako užitočné a čo si vyžiada spätná väzba.



Konflikty medzi psom a človekom často nevznikajú z agresivity, ale z nedorozumenia. Pes komunikuje najmä cez reč tela, mimiku, držanie tela a jemné signály nepohody.

Rešpekt voči psovi nie je o tom, že mu dáme pamlsky alebo mu dovolíme spať na gauči. Je to schopnosť rozpoznať jeho skutočné potreby – aj keď sú iné, než sme si naplánovali. V praxi to znamená zmeniť naše tempo, očakávania a často aj spôsob komunikácie. Príbeh hypersenzitívneho psa Čika ukazuje, ako ďaleko siaha pravý rešpekt.

V prípade môjho psa, Čika, bolo jasné, že ak nezakročím, jeho stav sa bude rýchlo zhoršovať. Veterinárny systém nereagoval dostatočne rýchlo, preto som konala sama. Išlo o núdzovú situáciu – nebolo možné čakať, kým systém "dobehne realitu".

Stolica psa býva často opomínaná. My ako majitelia zvierat zvykneme iba pozbierať hovienka do sáčkov a vyhodiť. Stolica je v Čikovom prípade regulačný čistiaci mechanizmus. Odkedy sa čistí doma sám bez akýchkoľvek veterinárnych liekov je orazom jeho autoregulácie.